Legendárny Gullit o Chelsea a United: Na úspech si budú musieť počkať

Do Chelsea ste prišli v roku 1995. V čom sú podľa Vás najväčšie rozdiely medzi predošlou a súčasnou Premier League?

„Za mojej éry mali tímy Premier League jeden problém, kluby neboli veľmi úspešné v Európe, a to chceli zmeniť. Preto začali privádzať do Anglicka hráčov z kontinentu. Myslím, že prvým bol Jürgen Klinsmann. Nasledovali Eric Cantona, David Ginola, potom som prišiel ja alebo Dennis Bergkamp. A keď som sa stal manažérom, priviedol som niekoľko ďalších hráčov. Ale pokiaľ moju éru Premier League porovnávate so súčasnou, aktuálna úroveň je mimoriadne vysoká. Vďaka tomu sa na súťaž pozerajú ľudia po celom svete. Je to jedna z najatraktívnejších líg. Takže pôvodná stratégia, o ktorej som hovoril, zafungovala dobre.“

Prišli ste z AC Miláno, ktorý v tej dobe patril k najlepším klubom. Ako sa taký prestup vlastne zrodil?

„Glenn Hoddle prišiel ku mne domov a chcel ma zlákať do Chelsea. Ja som v tej dobe o nej nevedel vôbec nič. Takže som si začal zisťovať nejaké informácie o klube. V akej časti Londýna hrá a podobne. Navyše som chcel žiť pokojnejší osobný život. V Taliansku som proste nemohol ísť nakupovať, vyraziť do kina alebo sa len prejsť v okolí môjho domu, pretože fanúšikovia boli všade. Tak som si povedal, že by nám to mohlo prospieť. A to sa podarilo, zažil som v Londýne krásne časy. Mohol som ísť zase nakupovať, bez toho aby ma niekto obťažoval. Bolo to pekné.“

S loptou ste to vždy vedeli, aj z pozície obrancu ste dokázali vyviesť loptu, konštruktívne rozohrať alebo aj zaútočiť. Bolo zložité pre vašich spoluhráčov zvyknúť si na Váš štýl. A naopak pre Vás na ten anglický?

„Spomínam si na jeden moment. Keď som hral v Chelsea libero, vedel som, že anglické tímy rozohrávajú hlavne cez dlhé lopty. Pri jednom takom nákope som cítil, že bol príliš vysoký pre útočníka, tak som si ho spracoval na prsiach. A z tribún sa ozvalo: ,óóóóó‘. Boli zvyknutí, že obranca loptu len odhlavičkuje. Keď som si loptu spracoval, rýchlo som ju prihral ďalšiemu obrancovi, ktorý to ale radšej odkopol. Glenn Hoddle za mnou prišiel cez polčas a hovorí mi: Ruudi, Ruudi, Ruudi, viem, čo chcel urobiť, ale tu to nerob, pretože dostaneš ostatných do problémov. Nie sú na to zvyknutí. Ja som odpovedal, že sme mohli pekne rozohrať odzadu. Glenn prikývol, ale dodal, že s tým spoluhráči proste nepočítajú. Tak mi povedal, že ma presunie do zálohy a hral som potom vyššie. Spomínam si, že za mnou prišiel jeden z chalanom, podľa mňa to bol Gavin Peacock, a opýtal sa ma: ,Ruude, nechápem, že si na ihrisku vždy voľný. Ako je to možné?‘ „Povedal som mu, že asi nedokážem presne vysvetliť prečo, ale že som sa to za tie roky, čo som hral v Taliansku, naučil. Futbal v Chelsea ma ale bavil, pretože bolo vidieť, že ostatní sa chcú zlepšovať. A niektorým z nich sa to aj skutočne podarilo.“

V Česku i na Slovensku si vás väčšina fanúšikov pamätá ako ofenzívneho záložníka, či už z pôsobenia v AC Miláno alebo v národnom tímu. Ale vy ste boli veľmi univerzálny. Aká teda bola Vaša najobľúbenejšia pozícia?

„To je veľmi dobrá otázka. Ja som bol libero, obranca. To bola moja pozícia. Možnože najobľúbenejšia bola rola záložníka alebo skôr defenzívneho záložníka. Ale vtipné na tom je, že som ako defenzívny záložník nikdy nehral. (smeje sa) Dávali ma do útoku, hral som v strede, ako pravé krídlo, podhrot. Vystriedal som naozaj veľa pozícií, na ktoré som sa musel adaptovať. Ale keď som hral v zálohe pod Glennom Hoddlom, to mi vyhovovalo asi najviac. Aj keď som tam nenastupoval nejak dlho. Pamätám si, že som v jednom zápase hral spolu s Frankom Lebouefom. Bolo to také jednoduché! Prišiel za mnou po stretnutí a hovorí mi: ,Videl si to? My sme si prihrávali v našom vlastním vápne, to bolo úžasné.‘ Užíval som si to, bolo veľmi jednoduché s ním hrať.“

V lete 1996 ste sa stali hrajúcim manažérom a na konci sezóny ste ako prvý cudzinec vyhrali veľkú trofej – FA Cup. Aké náročné bolo skĺbiť hranie a trénovanie?

„Je to takmer nemožné. Musel som sa stiahnuť zo zápasov, pretože nemôžete byť v kabíne ako hráč a manažér zároveň. Ako tréner robíte nepopulárne rozhodnutia. Preto som prestal hrať. A keď som súhlasil s úlohou hrajúceho manažéra, uvedomoval som si, že to zrejme znamená koniec mojej hráčskej kariéry. A vlastne to aj bol. Sústredil som sa čisto na koučovanie. Mohol by som ešte hrať, stále ma to bavilo. Ale je nemožné skĺbiť obe úlohy.“

Museli ste niekedy sám seba vystriedať v priebehu zápasu?

„Na začiatku áno, ale neskôr už som sám seba nestaval. Chcel som vidieť zápas z lavičky. Je skutočne ťažké robiť obe veci zároveň. Naozaj si nepamätám veľa stretnutí, do ktorých by som nastúpil. Možno som sa párkrát nominoval. Ale ako som povedal, je to príliš zložité.“

Zároveň pre Vás muselo byť veľmi náročné prejsť do trénerskej úlohy rovno z pozície hráča. Čo na tom bolo pre Vás vtedy najťažšie?

„Robiť rozhodnutia, pri ktorých ste vedeli, že niektorých hráčov sklamete. Spomínam si, že niektorí z nich o mne spievali: ,I don’t love you anymore, please, release me, let me go.‘ A podobné veci. Smial som sa tomu, pretože mi to prišlo vtipné. Chápal som ich, každý chce hrať. A keď nenastupujete, nie je to jednoduché. Je zložité robiť podobné rozhodnutia, keď ste ich bývalý spoluhráč. Ak prídete do klubu rovnou ako manažér, je to iné, ľahšie.“

Pripomeňte nám Vašu trénerskú filozofiu.

„Všetci vedia, že som rád hral sexy futbal. Bol som ofenzívny tréner. Snažili sme sa držať loptu. Ale pamätám si, že v prvých mesiacoch sa tento štýl fanúšikom Chelsea nepáčil. Chceli, aby lopta lietala do vápna čo najrýchlejšie, ako to len ide. Trvalo niekoľko mesiacov, kým tomu prišli na chuť. Ale keď si na to zvykli, oceňovali, akým štýlom chceme hrať.“

Zmienil som triumf v FA Cupe. Je to jeden z najväčších úspechov Vašej trénerskej kariéry?

„Samozrejme. Chelsea v tej dobe čakala na trofej veľmi dlhú dobu, nejakých 26 rokov, a nám sa to podarilo počas mojej prvej kompletnej sezóny, čo bol úžasný pocit. Bol som hrdý na hráčov aj fanúšikov a samozrejme i šťastný. A bolo fantastické, keď ste na starom Wembley šiel cestu z kabíny na ihrisko.“

Po horkom konci v Chelsea a následnom ročnom pôsobení v Newcastli ste pokračovali v trénerskej kariére mimo Anglicka, ale od Vášho posledného angažmá uplynulo dlhých 12 rokov. Znamená to, že už Vás táto práca neláka?

„Nie. Skutočne veľmi nie. Pretože väčšina trénerov vyzerá ako vy. Sú prešedivení, alebo rovno plešatí, nevrlí, nešťastní. (hlasno sa zasmeje) Je to tak strašne náročná práca, neistá. A jedinú istotu, ktorú máte, že vás aj tak raz odvolajú. Je to nevďačná robota. Keď sa pozriete na súčasnú Premier League, môže ju vyhrať až šesť tímov. Ibaže to dokáže len jeden. A pokiaľ nie ste ten, ktorému sa to podarí, tak čelíte tlaku a kritike. A aj keď vyhrávate, stále pracujete pod tlakom. Vezmite si Arsenal z minulej sezóny. Pozrite sa na tváre hráčov alebo na Artetu, keď sa im to nepodarilo. Vypadali hrozne. Bolo to vidieť na ich tvárach: úzkosť, frustrácia a podobne. Je to skutočne ťažké.“

Takže teraz si futbal užívate v pokoji, bez stresu.

„Ako vy, ako vy.“ (smeja sa)

V posledných mesiacoch sa veľa hovorí o nových majiteľoch Chelsea a ich stratégii. Ako dlho podľa Vás potrvá, kým sa „Blues“ znovu zaradí medzi skutočne vážnych kandidátov na boj o titul v Premier League?

„Myslím si, že to môže trvať dlho. To, že nakúpite dobrých hráčov, vám ešte negarantuje úspech. Všetci to teraz vidíme. Musíte z nich najskôr vytvoriť tím. Hrali proti Arsenalu a neboli favoritmi. Ešte nedokážeme povedať, akým smerom sa toto mužstvo vydá. Pokiaľ by ste sa pýtali fanúšikov Chelsea, povedia vám to isté. Nikto nevie, či sa to podarí. Príliš veľa hráčov v kabíne, z toho veľa nových hráčov. Sadnú si spolu? Stále sú tam otázniky. Určite si pamätáte, keď Real Madrid vytvoril „Galacticos“ a kúpil všetky tie hviezdy. Ale určite nevyhrali toľko trofejí, koľko sa čakalo. A keď máš veľa nových hráčov, ešte to netvorí tím. Naopak Newcastle mi príde ako dobrý príklad toho, ako to robiť. Všetci sme si mysleli, že skúpi hviezdy. Neurobil to, namiesto toho postupne pridáva kvalitu, ktorú potrebuje. Športové vedenie odvádza výbornú prácu. A minimálne chápeme kroky, ktoré robí.“

Takže jednoznačne preferujete cestu Newcastlu.

„Určite Newcastle. Nemôžete len nakupovať hráčov. A tiež potrebujete mať v tíme odchovancov, vašich vlastných hráčov. Toto všetko chce čas. Nové tváre potrebujú mať v kabíne po svojom boku skúsených spoluhráčov, ktorí im pomôžu zlepšovať sa. A Chelsea má naraz príliš mladých hráčov, ktorí toho zatiaľ veľa nedosiahli. Potrvá to.“

Erik ten Hag je jedným z ďalších holandských trénerov v Premier League. Myslíte, že môže z Manchesteru United znovu vytvoriť úspešný klub?

„Myslím, že si United tiež musí počkať. V ich úspešnej ére byli jediným tímom, ktorý mal peniaze. Bolo pre nich jednoduché privádzať do tímu tých najlepších hráčov. V súčasnosti máte v Premier League minimálne šesť klubov, ktoré sú na tom podobne, alebo dokonca ešte lepšie. A tí najlepší, tým pádom, už nehrajú len v Manchesteri United, ale v ďalších kluboch, preto je pro nich veľmi zložité niečo podobné zopakovať. Keď som jediný bohatý, je to celkom ľahké byť úspešný. Teraz je to pro nich oveľa náročnejšie. Tiež to bude trvať.“

Má podľa Vás Erik ten Hag dostatočnú kvalitu, aby mu to v United vyšlo?

„Je to dobrý tréner. Ale nezabudnite, že United už mali Mourinha, Van Gaala, Solskjaera, prestriedalo sa tam veľa trénerov, takže to určite nie je len ich chyba. Problém je vo vyšších postoch. Vieme, že fanúšikovia chcú, aby majitelia odišli. A keď to nefunguje vo vedení, nemôže to fungovať ani pod ním.“

V úvode rozhovoru sme sa bavili o pozícii stredného obrancu. Kto je podľa Vás momentálne najlepším stopérom na svete?

„Je ťažké vybrať jedno meno. Ale môžem Vám povedať definíciu kvalitného obrancu. Tí najlepší musia vedieť brániť, a keď majú loptu, musia mať možnosť hrať dopredu. V prvom rade záložníkovi, pokiaľ to nie je možné, tak na útočníka, čo je ešte lepšie. Toto musia vedieť. Napríklad Pep Guardiola minul skutočne veľa peňazí za to, aby takých hráčov našiel, čo ukazuje, že je to veľmi ťažké. Klopp ho našiel vo Van Dijkovi. Ale po jeho vážnom zranení sa pre Liverpool všetko skomplikovalo. Dobrá ofenzíva sa odvíja od kvalitných obrancov, ktorí musia byť zároveň veľmi rýchli, aby si dokázali postrážiť priestor za nimi. To je pre mňa definícia dobrého obrancu.“

Myslíte si, že Virgil van Dijk stále patrí k najlepším?

„Od jeho návratu po zranení som bol k Virgilovým výkonom kritický. Mal som pocit, že sa príliš sťahuje dozadu, aj keď Klopp chce, aby hrali vysoko. Je normálne, že po takom zranení trochu pozmeníte štýl hry. Za veci, ktoré som mu vyčítal, bol kritizovaný tiež v Anglicku. Ale z toho, čo som videl v posledných týždňoch, musím povedať, že teraz hrá oveľa lepšie. Myslím, že sa vracia do svojej bývalej formy. Bol som k nemu kritický, pretože som len chcel, aby hral dobre. Nechcem som, aby bol spokojný s výkonmi, ktoré po zranení podával. A tiež som ho nepotreboval chváliť a chlácholiť len preto, že je to môj krajan. Chcel som vedieť, čo bolo za tým poklesom, a zatlačiť na neho, aby sa zlepšil. Jasne, že ma k tomu nepotrebuje. Ale prial som si, aby hral tak, ako ho poznáme. Je to naozaj dobrý hráč.“

Jednoduchá otázka. Váš tip na to, kto bude budúcim šampiónom Premier League.

„Už som to niekde pred časom povedal. Možno vyhrá Liverpool.“

Prečo?

„Neviem, skôr to tak len cítim. Fakt neviem. Ale mám rád Kloppa. Pepa Guardiolu tiež, som hrdý na to, čo dokázal. Ale rovnako tak uznávam aj Kloppa.“

Posledná otázka. Ktorého z českých alebo slovenských hráčov ste najviac obdivoval?

(dlhé premýšľanie) „Berger. Je to Čech? Bol to skvelý hráč.“