Rozhodcovi mrknu! Už aj v Anglicku...
Táto hláška bola typická pre české a slovenské futbalové publikum v období prvej republiky. Išlo o chvíle, kedy fanúšikovia neboli spokojní s výrokmi mužov v čiernom. Čo sa volalo v tej dobe počas podobných momentov v Anglicku, to netuším. Ale mám isté podozrenie, že v súčasnosti by prirovnanie k zdravej koreňovej zelenine anglickí rozhodcovia celkom brali. Dostáva sa im totiž ďaleko nevyberanejších pomenovaní.
Niet sa čomu čudovať. Chýb napáchaných rozhodcami alebo ich kolegami pri VARe sa objavuje príliš. Môžeme sa baviť o neodpískanom faule (a teda penalte) brankára Manchesteru United Andrého Onanu na zápase s Wolverhamptonom, čo bol asi najkrikľavejší príklad tejto sezóny. Podobných rozhodnutí ale bolo možné vidieť oveľa viac. À propos, kauza Onana - keď Premier League zverejnila časť komunikácie medzi hlavným rozhodcom a posádkou VAR, mnohí sme neverili vlastným ušiam. V krátkosti zhrnuté: Onana síce zbúral protihráča, skoro ho prizabil, ale pretože ten chlap nešiel do súboja, tak to nechaj tak a nič nepískaj. Dosť sa divím, že z toho nakoniec nebol útočný faul Kalajdžiča. Nie, vážne, brané touto logikou, mohol by obranca v jednom rohu pokutového územia dať nič netušiacemu súperovi päsťou a nič by sa nedialo, pretože sa hrá na druhej strane šestnástky.
Po tomto škandálnom výroku, ktorý PGMOL ústami Howarda Webba prehlásila za chybný, sa opäť zdvihla vlna špekulácií o tom, že veľké tímy to predovšetkým pri domácom stretnutí majú s rozhodcami o niečo jednoduchšie ako protivník. A to sa nenachádzame v českej kotline, kde podozrení z nejakého ovplyvňovania stretnutí tak nejak patrí k bontónu futbalových diskusií na mnohých úrovniach. Anglickým rozhodcom, ktorí oproti tým českým majú oveľa väčšiu autoritu, sa nedarí držať jednotný meter. Čo zápas, to iný pohľad na jeden a ten istý prehrešok. Niekedy žltá, niekedy červená, inokedy sa nepíska vôbec. Čo si má vybrať divák, komentátor, futbalista, to je záhadou. Predovšetkým druhí menovaní majú veľký problém.
Niečo málo o tom viem. Rozhodca (ne-)pískne ruku v pokutovom území, divák pochopiteľne čaká vyjadrenie od muža za mikrofónom, ibaže ten môže len tipovať, pretože netuší, aké hľadisko pre posúdenie situácie sudí a VAR zvolia a koľkokrát nemá poňatia ani o tom, čo sa vlastne rieši. A včul budz múdry . Niečo povedať musí, od toho na svojej pozícii je, lenže riziko omylu je veľmi veľké. Ale pokiaľ nechce použiť to najhoršie komentátorské alibi – urobte si obrázok sami – musí s kožou na trh. Že si divák následne zanadáva na adresu rozhodcov aj komentátora, je nad slnko jasnejšie.
Pokiaľ by som sa za niečo do budúcnosti prihováral, bolo by to ďaleko transparentnejšie riešenie podobných momentov. Tak, aby komunikáciu rozhodcov – VAR počuli aj televízni diváci a aj tí na štadiónoch. Keď to ide v ragby, nevidím žiadny dôvod, aby to nešlo aj na futbale. Zároveň je nutné, aby PGMPOL dôrazne zapracovala na jednotnom výklade, aby sa jeden a ten samý zákrok nevykladal ako faul v sobotu a v nedeľu prešiel ako dovolené hranie. Bez toho pokoj na futbalovom nebi nenastane. Ak fanúšik bude zo štadiónu odchádzať a preberať výroky rozhodcov namiesto spomínania na krásne akcie, nádherné góly či podarené driblingy, vždy zostane horká pachuť. A bola by to škoda…